To čo dnes  verejnosť vníma ako protesty  poľnohospodárov je obrazom  stavu tzv . evidenčnej byrokracie, spojenej s neprehľadným dotačným systémom a proekologickými  nariadeniami , ktoré sú verejnosti zjednodušene známe  ako  biopásy, resp.  úhory, ktoré nie sú v súlade s optimalizáciou pestovateľských postupov. Chýba tam  ako sa  ľudovo  hovorí pohľad  zdravého sedliackeho rozumu, rozhoduje sa od stola bez širokej odbornej diskusie .

Poľnohospodári sú poberateľmi dotácií,  ktoré v skutočnosti  dorovnávajú  deformáciu  nákladov  a realizačných  cien produktov a tieto dotácie sú  v rámci krajín európskej  únie  rozdielne. Najväčším problémom je však nevyplatenie priamych dotácií od decembra 2023, a to bez upozornenia na tento  stav. Mnohí farmári majú finančné problémy, ktoré musia riešiť na poslednú chvíľu. Naše družstvá majú veľkú výhodu, že sú členmi skupiny Energy Group a materská spoločnosť im pomohla tento problém vyriešiť. Nejde o malé financie za chýbajúce nevyplatené dotácie, naše PD dostali od akcionárov EG finančnú pôžičku vo výške 400 tis. EUR.

Veľkým problémom  je pre nás  aj vojenský konflikt na Ukrajine, ktorý spôsobil nárast cien energií, nafty, ale aj pre nás dôležitých surovín ako sú hnojivá. Pre ilustráciu cena hnojiva močovina v roku 2021 stála okolo 400 EUR/tona, v roku 2022 sme ju už nakupovali za 900 EUR/tona, čo je viacej ako 100% nárast, ktorý sa následne prejavil v ekonomických ukazovateľoch a výsledkoch za rok 2023.

K tomu sa z druhej strany pridal neregulovaný dovoz potravinárskych komodít do Európy z Ukrajiny a tretích krajín, čo spôsobilo výrazný pokles cien na trhu. Ceny základných produktov ako je pšenica, kukurica či slnečnica sa aktuálne pohybujú  100-120 EUR/ tona,  pričom pri týchto komoditách sú naše výrobné náklady okolo 130 EUR/tona. Pritom cena na burze ešte v roku 2022 u týchto komodít bola okolo 280 EUR/tona.

Tieto  vplyvy  nás  dostávajú  do  náročnej  situácie,  pretože plodiny  tvoriace  doteraz základ  našej produkcie sú z ekonomického  hľadiska  nerentabilné  a my musíme nájsť ziskové plodiny  pre európsky  trh. Jedinou ekonomicky  zaujímavou plodinou je  v súčasnosti  cukrová repa, ktorá  je  dotovaná, ale  limitovaná  pestovateľskou výmerou, nakoľko  dnes  máme  na Slovensku  len  dva  cukrovary v Seredi  a Trenčanskej  Teplej,  čím je  pestovanie  na  východnom Slovensku  nerentabilné pre vysoké prepravné  náklady.

Naša kľúčová  priorita v rastlinnej  výrobe je vyriešiť pestovanie plodín s vyššou pridanou  hodnotou, ale  tieto  sú  limitované odbytovými  možnosťami  a zameraním sa na špecializáciu  . PD Popudinské Močidľany  sa  preto zameralo na certifikovanú  výrobu  osív.  Do tejto technológie  sme investovali  už 180 tis. EUR .

V oblasti živočíšnej výroby, i napriek štátom  všeobecne deklarovanému  cieľu  potravinovej sebestačnosti, riešime  problematiku efektívneho zachovania  prvovýroby  mlieka.  Prvovýrobcovia mlieka štatisticky vykazujú , že produkcia mlieka je stratová  takmer 0,03 eura na každom vyprodukovanom litri.

Všetky  tieto skutočnosti  ovplyvňujú  naše rozhodovanie  o smerovaní poľnohospodárskej  výroby.  Vôbec nemám cieľ týmto príspevkom  vzbudzovať  dojem  že  poľnohospodári  sa len sťažujú  raz  na peniaze ,potom na počasie  atď.,  ale  tieto vplyvy  poľnohospodári bez prijatí štátnych  a legislatívnych opatrení  nemajú  možnosť dlhodobo zvládnuť.

Ing. Pavel Tokoš, predseda PD Popudinské Močidľany