Top Agro je najvýznamnejšia súťaž manažmentov v slovenskom agropotravinárskom komplexe, ktorú organizuje Klub poľnohospodárskych novinárov pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou.
Do súťaže sa každý rok zapojí takmer tisícka poľnohospodárov, hospodáriacich v rôznych formách podnikania. Sú medzi nimi obchodné spoločnosti, poľnohospodárske družstvá aj samostatne hospodáriaci roľníci – malí aj veľkí hospodári na pôde. Tabuľku 100 najlepších zostavuje každoročne Výskumný ústav poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra. V tejto prestížnej súťaži sa darilo aj poľnohospodárom zo Záhoria. Vďaka ekonomickým výsledkom si najvyššie ocenenie za prácu manažmentu vo svojej kategórii odnieslo Poľnohospodárske družstvo Popudinské Močidľany. Na tajomstvo tohto úspechu sme sa spýtali predsedu predstavenstva PD Popudinské Močidľany Ing. Pavla Tokoša.
V súťaži Top Agro Slovensko ste uspeli v roku 2019 aj v roku
2020, takže nemôže ísť o náhodu. Čo sa skrýva za výsledkami, ktoré vás
radia medzi najlepšie poľnohospodárke podniky na Slovensku?
Každodenná
zodpovedná práca každého jedného pracovníka v kombinácii s priaznivým
vplyvom poveternostných podmienok na pestovanú štruktúru plodín .
Máte v PD Popudinské Močidľany nejaký recept na úspech, ktorý vari iní nepoznajú? Čo robíte inak a lepšie?
Nemáme
žiadny zázračný recept. Máme však ľudí, pre ktorých je
poľnohospodárska výroba nielen zamestnaním, ale aj životným poslaním,
ktorí zúročujú svoje dlhoročné skúsenosti s odbornými znalosťami na
čele s agronómom Ing. Tomášom Duffekom. Určite stojí za zmienku, že celý
chod podniku je na pleciach siedmich ľudí, ktorí sa starajú o zvieratá a
obsluhujú techniku.
Čo je pre vás prioritou, rastlinná alebo živočíšna výroba? Prioritou je rastlinná výroba, kde v rámci revitalizácie pôdneho fondu a diverzifikácie pestovateľských rizík dnes pestujeme osem plodín na výmere cca 900 hektárov. Je to náročné na odborný výber plodín, optimalizáciu osevného plánu cez ošetrovanie plodín počas vegetatívneho obdobia až po samotný zber úrody. Naša stratégia rastlinnej výroby je prepojená so živočíšnou výrobou, v ktorej sa zameriavame na chov hovädzieho dobytka bez trhovej produkcie mlieka plemena Scharloais. V súčasnosti chováme cca 300 ks tohto dobytka.
Myslíte si, že sa oplatí špecializácia výroby, alebo by sa poľnohospodárky podnik mal venovať rôznym činnostiam?
Podľa
môjho názoru je to na rozhodovaní vedenia každého poľnohospodárskeho
podniku na základe miestnych podmienok. Naša stratégia je orientovaná
na prvovýrobu a v rámci nej sa orientujeme na optimalizáciu výnosov,
ktoré sme mali v posledných dvoch rokoch nadpriemerné a roku 2020
dokonca rekordné v celej histórii nášho poľnohospodárskeho družstva.
Dosiahli sme priemery výnosov u pšeníc na úrovni 9,4 t/ha, jačmeňa
ozimného 8,3 t/ha, kukurice 12,2 t/ha v prepojení s dosiahnutím
vysokých potravinárskych parametrov v oblasti pšeníc, resp. jačmeňov.
Smerovanie minulých období nám potvrdzujú aj doterajšie výsledky plodín
v tomto roku 2021. Dosiahnuté výnosy a kvalitu zúročujeme aj
pestovaním a výrobou farmárskeho osiva, čím sa snažíme optimalizovať
náklady budúcej úrody.
Podnikať v podmienkach slovenského poľnohospodárstva nie je
jednoduché a mnohé poľnohospodárske podniky majú problémy s červenými
číslami. To však zrejme nebude váš prípad. Aké sú teda vaše ekonomické
výsledky?
Pre ekonomiku nášho podniku má rozhodujúci podiel
rastlinná výroba, v ktorej sme v roku 2020 dosiahli tržby 960 tisíc
eur pri celkových tržbách z prvovýroby 1,01 mil eur, no napriek tomu
sme sa nechceli vzdať ani živočíšnej výroby, ktorá je akousi našou
srdcovkou. Veď „sedlák“, ktorý nemá živočíšnu výrobu, nie je ani
„sedlák“. Keď naše družstvo v roku 2017 prebrala skupina Energy
Group,a.s., zmeny nastali nielen vo výrobnom programe, ale aj v
obchodnej politike družstva. Okrem nás sú v skupine Energy Group, a.s.,
ďalšie tri poľnohospodárske podniky. Spoločne využívame potenciál
objemov na vstupoch aj výstupoch, pomáhame si mechanizáciou,
koordinujeme výrobnú činnosť s cieľom minimalizovať náklady a eliminovať
výrobné a obchodné riziká. Stabilita našich hospodárskych výsledkov
je daná pestovateľskými výsledkami v prepojení s realizáciou produkcie
u našich obchodných partnerov.
Za ekonomickými výsledkami sa vždy skrývajú ľudia. Ako si
vaša spoločnosť váži prácu svojich zamestnancov a ako ju dokáže
motivovať a oceniť?
Ako som už uviedol, naši pracovníci
sú naše najväčšie bohatstvo, poľnohospodárstvo je ich životným
poslaním. Snažíme sa ich odmeňovať nielen finančným ohodnotením, ale
aj rôznymi benefitmi počas celého roka.
Je práca v poľnohospodárstve dostatočne atraktívna aj pre mladých ľudí, alebo u vás pracujú najmä starší zamestnanci?
Vekový
parameter je jeden z kritických bodov poľnohospodárskej výroby aj
u nás. Mladí ľudia aj napriek veľkému pokroku technického vybavenia
nachádzajú svoje profesijné uplatnenie len veľmi ťažko. Preto je
o mladých perspektívnych pracovníkov medzi poľnohospodárskymi
subjektami doslova boj a aj nás čaká v blízkej budúcnosti generačná
výmena a nutnosť doplnenia mladšou generáciou pracovníkov.
Poľnohospodárska technika sa dnes na tú spred 30 rokov už ani
nepodobá. Riadiť traktor alebo kombajn zrejme nedokáže hocikto... Máte
dostatok profesionálnych traktoristov a kombajnistov?
Dnešná
technika vyžaduje vysokú odbornú spôsobilosť, čo je veľká výzva
práve pre mladých ľudí. Dúfam preto, že si predsa len nájdu cestu
k poľnohospodárstvu. Nadväzuje to na predchádzajúcu otázku, ale
podstata poľnohospodárskej výroby zostane zachovaná cez pozitívny
vzťah k prírode a zvieratám .
Len nedávno sme publikovali smutnú správu, že Záhorie nám
vplyvom klimatických zmien vysychá. Cítite to aj vy? Ak áno, ako
s nedostatkom vlahy bojujete?
Samozrejme, nedostatok vlahy
a celková zmena klimatických podmienok má veľký vplyv na pestovateľské
prostredie. V našich podmienkach nepripadajú do úvahy závlahové
systémy. Našou úlohou do budúcnosti je zabezpečiť zádržné vodoopatrenia
cestou udržiavania stávajúcich remízok a prírodných útvarov
s postupnou krajinotvorbou orientovanou na výsadbu nových prírodných
prekážok – stromoradí v spolupráci s miestnymi poľovnými a
záhradkárskymi združeniami. To je minimum, čo musíme v blízkej
budúcnosti začať realizovať s vedomím pokory našich predchodcov
v poľnohospodárstve – bez Božieho požehnania márne naše namáhania...
Akú perspektívu má podľa vás slovenské poľnohospodárstvo?
Podnikanie
v poľnohospodárstve v našich podmienkach je veľmi náročné, pretože
štátna poľnohospodárska politika nemá jasné smerovanie, pravidlá
a verejnosti je často podsúvaný skreslený obraz slovenského
poľnohospodára. Budúcnosť nášho poľnohospodárstva vnímam s obavami
na základe ekonomických podmienok nastavovaných v celoeurópskom
rozmere v porovnaní s podmienkami vytváranými v rámci Slovenska. Pre
celý poľnohospodársky sektor je nevyhnutné, aby poľnohospodárska
politika a priority smerovania boli jasne zadefinované, čo umožní
poľnohospodárom rozhodovanie, akým smerom sa budú ich aktivity
uberať.
